Mnohým ľuďom snaha o udržanie osobnej hygieny prináša celý rad problémov.

Denné sprchovanie nemá v živote dnešných Američanov až takú dlhú históriu. Ešte pred 100 rokmi si mnohí mysleli, že keď si namočia celé telo naraz (namiesto vtedy bežného namáčania tela špongiou),
prinesie im to choroby, ako je zápal pľúc, a že na niečo zomrú.

V súčasnosti je dlhá horúca sprcha pre mnohých Američanov každodenným rituálom. Väčšina mydiel a výrobkov osobnej hygieny obsahuje povrchovo aktívne látky, ktoré sa v kombinácii s vodou viažu a na pokožke zanechávajú olejovú vrstvu, ktorá odstraňuje prospešný tuk nazývaný kožný maz, ktorý prirodzene chráni pokožku.[1]

Vo všeobecnosti platí, že čím viac produkt bublinkuje alebo pení, tým viac povrchovo aktívnych látok obsahuje. Mnohí ľudia míňajú peniaze na kúpu drahých pleťových vôd, aby obnovili alebo doplnili prirodzený kožný maz, ktorý odstraňujú pri sprchovaní.

Iróniou je, že väčšina pleťových krémov na použitie po sprchovaní, je oveľa horšia ako „vlastné pleťové mlieko“ – kožný maz. Čo je ešte horšie, väčšina pleťových krémov po sprchovaní obsahuje toxické látky,
ktoré predstavujú zdravotné riziko.

Príliš dlhé alebo príliš horúce sprchovanie môže tiež vysušiť pokožku, rovnako ako neosušenie sa uterákom hneď po vyjdení zo sprchy. (Existuje jedna výnimka z pravidla: ak žijete vo veľmi horúcom alebo veľmi vlhkom prostredí, nechajte svoje telo „vysušiť prirodzene“ aby sa kvapky vody vyparili bez toho, aby ste sa usušili uterákom).

Studená voda môže tiež vysušovať pokožku, pričom neexistujú dôkazy, že by mala nejaký terapeutický prínos pre kožnú bariéru,[2] hoci vystavenie nízkym teplotám môže mať prínos na hlbšej úrovni.

Pozor na tieto chemikálie

V mydlách, šampónoch a iných produktoch osobnej hygieny sa nachádzajú toxíny, ktorým sa treba vyhnúť – tzv. antibiotiká. Keď sa po roku 2000 objavili antibakteriálne mydlá na riad, telo a bielizeň, tieto produkty sa predávali ako „nové a vylepšené“, vďaka ktorým budete „ešte čistejší.“

Tieto výrobky, ktoré sa stále bežne predávajú, vás neočistia lepšie ako obyčajné mydlo a voda, ale vystavia vás účinkom antibiotík, ktoré narúšajú endokrinný systém, ako napríklad triklosan, ktorý sa nachádza v populárnych prostriedkoch na umývanie riadu a zubných pastách.

Rezistencia na antibiotiká a vznik „superbaktérií“ je čiastočne spôsobená širokým používaním týchto antibakteriálnych výrobkov.

V roku 2016 dal Úrad pre kontrolu potravín a liečiv tomuto priemyslu rok na odstránenie antibiotík z výrobkov osobnej hygieny, ak výrobcovia nepreukážu, že ich výrobky sú „bezpečné na dlhodobé každodenné používanie a zároveň účinnejšie ako obyčajné mydlo a voda pri prevencii chorôb a šírení infekcií“[3].

Všetky časti tela by sa nemali umývať rovnako

Mydlenie pokožky môže byť kontraproduktívne, pretože odstraňuje rovnováhu prospešných baktérií a vysušuje pokožku. Je určite dobré umývať oblasti, ktoré majú vysokú hustotu potných žliaz a môžu produkovať zápach – najmä oblasť slabín, zadku a podpazušia.

Ale aj pri umývaní genitálií odborníci varujú pred nadmerným množstvom mydla. Spisovateľka a antropologička Leslie Turnbullová z týždenníka The Week, ktorá vyštudovala na Harvarde hovorí:[4].

„Vonkajšie genitálie mužov aj žien treba čistiť. … Avšak vzhľadom na citlivosť týchto oblastí je to najlepšie robiť rukou, nie handričkou… a verte či nie, voda zo sprchy je pravdepodobne všetko, čo potrebujete.“

„Ak máte pocit, že naozaj potrebujete použiť mydlo bez povrchovo aktívnych látok na slabiny, u chlapov na semenníky a u žien na vonkajšie pysky, potom nech už robíte čokoľvek… držte toto mydlo ďalej od oblastí, kde sa vaša vonkajšia strana mení na vnútornú.“

„Urológovia aj gynekológovia sa zhodujú; mydlo na týchto miestach je rovnako zbytočné a potenciálne škodlivé ako mydlo v oku. Obe pohlavia by si mali čistiť vonkajšie genitálie spredu dozadu a končiť perianálnou oblasťou. Tak ako každú inú časť tela, dobre opláchnite spredu aj zozadu.“

Vyčistí vám odtoková voda zo sprchy chodidlá?

Ľudia si zvyčajne nadmerne mydlia svoju pokožku, a zvyknú zanedbávať svoje chodidlá. Mnohí „sa mylne domnievajú, že odtok vody z umývania zvyšku ich tela nejakým spôsobom odstráni nečistoty, baktérie a odumretú kožu z chodidiel,“ hovorí Turnbullová[5]. Vrchnú a spodnú časť chodidiel a miesta medzi prstami na nohách je potrebné umývať zvlášť.

Aj keď dôkladne nevyčistí vaše chodidlá, pre ľudí, ktorí sú náchylní na vznik zarastajúcich nechtov na nohách, má odtok vody zo sprchy výhodu.

Po sprche, keď sú vaše nechty a pokožka mäkké, necht na nohe môže „zarásť“, no môžete ho jemne nadvihnúť a tým zabránite jeho zarastaniu do kože. Predchádzať zarastaniu nechtov do kože je určite lepšie ako prípadná liečba.

Turnbullová ohľadom čistenia uší radí: „Ukazovákom zľahka očistite vonkajšie záhyby uší a často zabúdanú oblasť za ušami očistite jemným šampónom alebo čistou vodou.”

Šampón v sprche? Nerobte tieto chyby

Mnoho ľudí si umýva vlasy v sprche denne alebo každý druhý deň. Podobne ako pri sprchovaní, aj pri umývaní vlasov sa zvykne hovoriť, že sme až prehnane čistotní.

Podobne ako príliš časté čistenie pokožky, aj vlasy sa môžu častým umývaním šampónom vysušiť a potom ľudia obvykle siahnu po kondicionéroch, ktorými sa snažia doplniť stratený prirodzený maz, ktorý je najvhodnejší v porovnaní s rôznymi krémami na tvár, telo a vlasy.

Paradoxne, čím menej si vlasy umývate, tým menej ich potrebujete umývať: časté umývanie šampónom v skutočnosti spôsobuje mastné vlasy – a keď si vlasy umývate menej, „pomáhate“ im, aby sa menej mastili.

Okrem toho, že väčšina komerčných výrobkov na vlasy vysušuje vlasy, obsahujú toxické chemikálie, ktoré pôsobia ako endokrinné disruptory, vrátane laurylsulfátu sodného, ftalátov používaných na parfumáciu a metylizotiazolinónu, parabénov používaných ako konzervačné látky.

Mydlo do kúpeľa ani šampón by nemali byť synteticky parfumované, pretože príjemná vôňa nestojí za to, aby sme boli vystavení týmto chemikáliám. Jemný nádych levandule alebo citrusov pochádzajúcich z esenciálnych olejov je bezpečný, ale ak si nie ste istí, hľadajte vlasové výrobky, na ktorých je uvedené „bez vône“.

Počuli ste už o hnutí „No-Poo“?

V reakcii na nadmerné používanie drsných šampónov sa vyvinulo hnutie „no-poo“, ktoré presadzuje úplné upustenie od šampónovania v prospech sódy bikarbóny a octu alebo použitie kondicionéru namiesto „šampónu“.

Ak uvažujete o prechode na sódu bikarbónu a ocot, majte na pamäti, že vlasy môžu byť zo začiatku špinavé a nečisté, kým sa to nakoniec zlepší.

Hoci všetci už desaťročia počúvame pokyny „napeniť, opláchnuť, zopakovať“, takmer žiaden odborník v skutočnosti neodporúča druhé umývanie šampónom. Niekedy „napeniť, opláchnuť, zopakovať“ potrebné je, napr. v salóne po chemickom ošetrení. Pri každodennom používaní doma je to potrebné len zriedka.[6]

Použitie kondicionéru po šampónovaní je dôležitejšie pre končeky vlasov ako pre pokožku hlavy, pretože končeky sú oveľa ďalej od mastnoty pokožky hlavy a sú suchšie.

Doktorka Karyn Grossmanová, dermatologička z Beverly Hills v Kalifornii, odporúča „naniesť kondicionér na končeky vlasov – spravidla viac na husté vlasy a menej na tenšie pramene vlasov, aby sa kondicionér vstrebal.“[7] Pre internetový portál Greatist povedala[8]: „Teplé a vlhké prostredie pôsobí zázračne: Folikuly sa otvoria, kondicionér sa dostane hlbšie a je účinnejší, ako keby ste ho hneď opláchli. Počkajte na koniec sprchovania a potom vlasy rozčešte hrebeňom.“

Podobne ako pri šampónovaní sa muži aj ženy často radi holia v sprche, pretože je to pohodlné a pokožka je zjemnená.

Pre tých, ktorí tak robia, Turnbullová navrhuje toto:[9] „Ak sa holíte v sprche, vždy majte po ruke čistú žiletku. Medzi jednotlivými použitiami ju prepláchnite. Ak si holíte tvár, zvážte investíciu do dobrého zrkadla alebo do sprchovej lavice, ak si holíte nohy. Tieto pomôcky nesmierne uľahčujú holenie v sprche a holenie je vďaka nim ľahšie a bezpečnejšie.“

Voda je vzácny zdroj, ktorý treba chrániť

Vzhľadom na suchá, ktoré sa vyskytujú v mnohých častiach Spojených štátov ako aj na celom svete, sa nemôžeme správať, akoby voda bola neobmedzeným zdrojom. Pri 10-minútovom sprchovaní sa môže spotrebovať až 189 litrov vody – za minútu sa spotrebuje približne 19 litrov. Z tohto dôvodu odborníci odporúčajú vypnúť vodu počas holenia – najmä preto, že práve vtedy sa míňa zbytočne veľa vody.

Veľa vody sa spotrebováva aj pri čakaní, kým sprcha dosiahne požadovanú teplotu. Preto si niektorí svedomití ľudia dávajú pod sprchovú hlavicu vedrá, kým sa voda zohrieva. Neskôr ju použijú na zalievanie rastlín, pranie alebo na splachovanie toalety[10].

Keď už hovoríme o záchode, niektorí ľudia močia v sprche, čo nie je až také nehygienické, ako sa zdá, pretože moč je sterilný, pokiaľ nie je prítomná infekcia[11]. Hoci sa niekomu môže zdať predstava, že si uľaví v sprche, nepríjemná, je to zvyk, ktorý šetrí vodu, pretože 27 % vody spotrebovanej v amerických domácnostiach pochádza zo splachovania záchodov.[12].

Dokonca aj vlhkosť a teplo v kúpeľni po sprchovaní možno šetriť tým, že dvere a okná zostanú zatvorené. Podľa odborníkov to zmäkčí vašu pokožku a nechá vlhkosť vsiaknuť, kým sa obliekate a upravujete.

V súvislosti s vlhkosťou však existuje jedno varovanie: môže zhoršiť účinnosť a zloženie všetkých liekov, ktoré máte v kúpeľni uložené (a ak by ste ich nechali príliš vlhké, vlhkosť by mohla prispieť k rastu plesní). Lekárnici čoraz častejšie ľuďom radia, aby svoje lieky uchovávali kdekoľvek inde, len nie v kúpeľni!

Z originálneho článku newyorskej redakcie denníka The Epoch Times preložil Peter Spolník.

ZDROJE:

1. Huffington Post Jan. 29, 2014

 2 .Huffington Post Jan. 29, 2014

3. Opednews Sept. 4, 2016

4. The Week May 19, 2015

5. The Week May 19, 2015

6. The Week May 19, 2015

7. Greatist.com Dec. 15, 2015

8. Greatist.com Dec. 15, 2015

9. The Week May 19, 2015

10. The Week May 19, 2015

11. The Week May 19, 2015

12. U.S. EPA, Indoor Water Use in the U.S.